Hlas študentov 

Študentka A. M.:

Študentka P. A.: 

Pani docentka, na Ekonomickej univerzite pôsobíte nepretržite od roku 1995. Čo Vás po takmer troch desaťročiach vedie k rozhodnutiu kandidovať na rektorku?

Kornélia Beličková:

Práve dlhoročná skúsenosť na univerzite je jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodla kandidovať. EUBA poznám z rôznych perspektív – ako študentka, učiteľka - asistentka, odborná asistentka, docentka, vedkyňa, kolegyňa aj človek.

Za tie roky som videla, čo na našej univerzite funguje veľmi dobre, ale zároveň aj to, kde máme rezervy. Myslím si, že dnes stojíme pred dôležitou otázkou: akú univerzitu chceme odovzdať ďalšej generácii študentov?

Moja odpoveď je jednoduchá. Chcem univerzitu, ktorá si zachová svoju odbornosť, akademické hodnoty a tradíciu, ale zároveň bude odvážne využívať nové technológie, moderné metódy vzdelávania a spoluprácu s praxou.

Študent J. V.:

Keď hovoríte o modernej univerzite, čo si pod tým má konkrétny študent predstaviť?

Kornélia Beličková:

Predovšetkým univerzitu, ktorá rozumie tomu, ako sa mení svet a ako sa menia samotní študenti.

Nemyslím si, že cieľom vysokoškolského vzdelávania má byť zapamätať si čo najväčšie množstvo informácií. Informácie sú dnes dostupné prakticky okamžite. Našou úlohou je naučiť študenta rozumieť súvislostiam, kriticky myslieť, rozhodovať sa a vedieť získané poznatky použiť v reálnych situáciách.

Chcem, aby študent po absolvovaní EUBA nevedel iba povedať, napríklad čo je verejný rozpočet, deficit alebo rozpočtová politika. Chcem, aby dokázal vysvetliť, ako tieto javy spolu súvisia a čo znamenajú pre človeka, podnik, verejný sektor alebo celú spoločnosť.

Študent E. S.:

Mnohí študenti popri škole pracujú. Niekedy je veľmi náročné skĺbiť prácu a štúdium. Chcete s tým niečo robiť?

Kornélia Beličková:

Áno. Myslím si, že univerzita musí rešpektovať realitu života svojich študentov.

Študent, ktorý popri škole pracuje v odbore, získava veľmi cenné skúsenosti. Nemali by sme ho stavať pred voľbu "buď práca, alebo kvalitné štúdium". Naopak, mali by sme hľadať spôsoby, ako tieto dve oblasti zmysluplne prepojiť.

Preto chcem podporovať flexibilnejšie a hybridné formy vzdelávania najmä na druhom stupni štúdia. Neznamená to znižovanie nárokov. Znamená to modernejšie nastavenie procesu vzdelávania.

Flexibilita podľa mňa nesmie znamenať nižšiu kvalitu. Práve naopak – jej cieľom má byť umožniť študentovi dosiahnuť kvalitné vzdelanie aj vtedy, keď má pracovné alebo iné životné povinnosti.

A napokon, ak ste si pozorne prečítali učebnicu Finančný systém pre prvákov na predmet Financie, tam píšem:

..."Študentské roky a tie na vysokej škole patria medzi najkrajšie v živote. V súčasnosti sa pre väčšinu študentov nepočíta štúdium v semestroch slobody, ktoré sú zavŕšené skúškami. Aby študenti prežili, mohli si aj užívať, peniaze od rodičov nestačia. Áno, štúdium sa dá kombinovať aj s prácou. Motívom je okrem finančnej pomoci pri zabezpečení si svojho bývania, stravovania, cestovania, voľnočasových aktivít aj skutočnosť, že zamestnávatelia oceňujú pracovné skúsenosti, ale aj dobrovoľnícke aktivity. Preto je potrebné peniaze vnímať ako nástroj, nie ako záťaž!"...

Študent A. K :

Práve v tejto súvislosti vznikol aj virtuálny projekt "Syntéza rozumu". Čo si pod tým môže študent predstaviť?

Kornélia Beličková:

"Syntéza rozumu" je moja predstava modernej univerzitnej vedomostnej platformy: poznaj – mysli – tvor.

Dalo by sa vytvoriť priestor, kde by bolo možné jednu tému spracovať viacerými spôsobmi. Nie každý študent sa učí rovnako. Niekto potrebuje počuť vysvetlenie, iný potrebuje vidieť schému, ďalší si potrebuje problém sám vyriešiť.

Preto by každá téma mohla mať napríklad päť základných podôb – video, audio, pojmovú mapu, koncentrovaný text a interaktívny príklad alebo simuláciu.

Predstavte si opäť napríklad tému verejných rozpočtov. Študent si môže pozrieť desaťminútové video, cestou domov si vypočuť podcast, následne si prejsť pojmovú mapu, prečítať stručné odborné vysvetlenie a nakoniec si v simulácii vyskúšať zostavenie rozpočtu domácnosti/mesta/štátu.

To už nie je iba učenie. To je aktívne premýšľanie a rozhodovanie.

Študent A. P.:

Ďalšou témou je financovanie univerzity. Ako chcete zabezpečiť peniaze na všetky tieto zmeny?

Kornélia Beličková:

Ako odborníčka na verejné rozpočty veľmi dobre viem, že žiadna vízia sa nedá uskutočniť bez zdravého finančného základu.

Preto považujem za nevyhnutné výrazne posilniť tzv. druhý pilier financovania VVŠ získavanie externých zdrojov – európskych fondov, grantov, medzinárodných výskumných projektov a spolupráce s partnermi.

Zároveň však musíme veľmi presne vedieť, na čo peniaze používame a akú hodnotu za ne/za peniaze získavame.

Moja filozofia je jednoduchá: peniaze univerzity musia smerovať predovšetkým tam, kde vytvárajú dlhodobú hodnotu – do ľudí, do vzdelávania, do vedy, do technológií a do kvalitného prostredia pre študentov a zamestnancov.

Študentka V. K.:

Čo by ste chceli zmeniť v samotnom prostredí univerzity?

Kornélia Beličková:

Chcem, aby univerzita bola miestom, kde sa študent cíti dobre a kde má podmienky na štúdium. To znamená postupne zlepšovať a modernizovať prednáškové priestory, a vytvárať viac priestorov, kde môžu študenti spolupracovať, diskutovať a pracovať na projektoch. Moderná univerzita nie je iba budova s učebňami. Je to prostredie, ktoré podporuje učenie, tvorivosť a komunitu. Chcem, aby sme trávili spolu aj oddych a relax, aby sme spolu udržiavali zdravé telo, myseľ aj dušu. Budem a tešiť, keď si spolu zasúťažíme v nejakom športe.

Študentka E. V.:

Ako chcete zmeniť vzťah EUBA k firmám a praxi?

Kornélia Beličková:

Chcem, aby sa spolupráca s praxou stala prirodzenou súčasťou vzdelávania, nie iba príležitostnou aktivitou.

Mali by sme vytvárať spoločné projekty s firmami, bankovým sektorom, verejnou správou a ďalšími organizáciami. Študent by mal počas štúdia riešiť reálne problémy a pracovať na zadaniach, ktoré majú praktický význam.

Mojou predstavou je, aby absolvent EUBA neodchádzal iba s diplomom. Chcem, aby mohol povedať:

"Toto som počas štúdia skutočne vytvoril. Toto som vyriešil. Toto viem."

Študentka B. L.:

A čo interdisciplinárna spolupráca? Dnes sa problémy spoločnosti často nedajú vyriešiť iba z pohľadu jedného odboru.

Kornélia Beličková:

Presne tak. Najväčšie problémy súčasnosti nepoznajú hranice jednotlivých disciplín. Ekonomika súvisí napríklad aj so sociálnou politikou, právom, technológiami, psychológiou, históriou aj manažmentom (smutný výraz a aj s politikou). Preto chcem podporovať projekty, v ktorých budú spolupracovať ľudia z rôznych oblastí.

Aj "Syntéza rozumu" vychádza z tejto filozofie. Spája ekonomiku a financie, sociálnu oblasť, právo, manažment, marketing a komunikačné zručnosti.

Budúcnosť patrí ľuďom, ktorí dokážu vidieť súvislosti, nie iba hranice svojho odboru.

Má kandidátka, ktorá nebola dekankou alebo prorektorkou, dostatočnú riadiacu skúsenosť na vedenie celej EUBA?

Kornélia Beličková:

Moje riadiace skúsenosti nevychádzajú iba z akademického prostredia a práve to považujem za ich výhodu. Počas svojej profesionálnej kariéry som mala možnosť spoznať fungovanie univerzity, finančných inštitúcií, verejnoprávnej inštitúcie aj spoluprácu so štátnou správou a hospodárskou praxou.

Pôsobila som ako tajomníčka a riadiaca pracovníčka, viedla som tímy a zamestnancov, podieľala som sa na nastavovaní organizačných štruktúr a pracovných kapacít, koordinovala pracovné procesy a kontrolovala plnenie prijatých úloh.

Významnú skúsenosť som získala aj v oblasti hospodárenia a kontroly rozpočtov. Podieľala som sa na príprave a úpravách rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, na kontrole jeho plnenia a na analýze ekonomických ukazovateľov.

Za mimoriadne cennú považujem aj skúsenosť z Dozornej komisie Slovenského rozhlasu. Národná rada SR ma do nej zvolila v rokoch 2007 a 2009 a pôsobila som aj ako jej predsedníčka. Bola to zodpovednosť spojená s kontrolou hospodárenia a fungovania veľkej verejnoprávnej inštitúcie.

A napokon poznám samotnú univerzitu. Pôsobila som v akademickej samospráve ako členka a podpredsedníčka akademického senátu a EUBA poznám z pohľadu študentky, pedagogičky, vedkyne aj človeka, ktorý sa dlhodobo podieľa na jej každodennom fungovaní.

Funkciu rektorky však nevnímam ako odmenu za predchádzajúcu funkciu. Vnímam ju ako zodpovednosť za ľudí, financie, stratégiu a budúcnosť univerzity. A práve kombinácia akademických, riadiacich, finančných a kontrolných skúseností je podľa mňa dobrou prípravou na prevzatie tejto zodpovednosti.

Študentka T. H.:

Veľkou témou medzi študentmi je umelá inteligencia. Niektorí pedagógovia ju vnímajú ako problém alebo dokonca ako hrozbu. Aký je Váš názor?

Kornélia Beličková:

Umelá inteligencia už nie je otázkou budúcnosti. Je súčasťou našej súčasnosti. Preto si myslím, že univerzita nemá pred AI zatvárať dvere.

Naopak – musíme študentov naučiť, ako s umelou inteligenciou pracovať odborne, efektívne a eticky.

AI môže byť veľmi dobrým pomocníkom, ale nemôže za študenta premýšľať. Ak študent nerozumie problému, kvalitný výstup umelej inteligencie ešte neznamená, že mu rozumie aj on.

Preto chcem podporovať také využívanie AI, ktoré rozvíja schopnosti človeka, nie ich nahrádza. Študent musí vedieť položiť správnu otázku, overiť si výsledok, identifikovať chybu a predovšetkým niesť zodpovednosť za to, čo odovzdáva.

Študentka K. D.:

Hovoríte o zmene spôsobu výučby. Ako by mala podľa Vás vyzerať prednáška na modernej univerzite?

Kornélia Beličková:

Prednáška by nemala byť iba jednostranným odovzdávaním informácií. Chcem, aby sme sa viac posunuli od memorovania k diskusii, k riešeniu problémov, k reálnym prípadovým štúdiám a k reálnemu prepájaniu teórie s praxou.

Ak napríklad učíme verejné rozpočty, nestačí vysvetliť študentovi definíciu verejného rozpočtu. Môžeme mu dať konkrétnu situáciu: domácnosť/mesto/krajina sa dostane do finančnej krízy a musí rozhodnúť, napr. kde a či zníži výdavky alebo zvýši príjmy a kde naopak napríklad investuje.

Vtedy sa z učiva stáva problém, nad ktorým už musí študent premýšľať. A práve takéto vzdelávanie považujem za oveľa hodnotnejšie.

Študentka S. R.:

A prečo ste zvolili práve päť spôsobov spracovania jednej témy?

Kornélia Beličková:

Pretože vzdelávanie nemôže byť postavené na jednom univerzálnom modeli. Nejde však o to, aby sme študentom ponúkli päťkrát tú istú prednášku. Každý formát má inú funkciu.

Video má byť stručné, vizuálne a dynamické. Audio umožní učiť sa aj počas cestovania. Pojmová mapa ukáže súvislosti. Text poskytne presné odborné jadro. A interaktívny príklad prinúti študenta poznatok použiť.

Pozor, mojim cieľom nie je zjednodušovať vysokoškolské vzdelávanie. Mojím cieľom je urobiť ho zrozumiteľnejším, dostupnejším a účinnejším.

Študentka S. R.:

Nebude však takáto digitalizácia znamenať, že študenti budú menej komunikovať s pedagógmi?

Kornélia Beličková:

Práve naopak, ak ju urobíme správne - nebude. Technológie nemajú/nesmú nahradiť učiteľov/lektorov. Majú mu pomôcť venovať viac času tomu, čo technológie nikdy úplne nenahradí – diskusii, individuálnej spätnej väzbe, mentoringu a rozvoju kritického myslenia v spojitosti s analýzou a následnou syntézou.

Nechcem univerzitu bez osobného kontaktu. Chcem univerzitu, kde technológie uvoľnia priestor na kvalitnejší osobný kontakt.

Študentka A. K.:

A čo samotní zamestnanci? Ako chcete motivovať pedagógov a vedcov?

Kornélia Beličková:

Niekedy stačí morálne ľudské ďakujem, boli ste skvelí. Som presvedčená, že dobrú univerzitu nemožno vybudovať bez spokojných a motivovaných ľudí. Chcem preto podporovať férový a transparentný systém hodnotenia, ktorý bude zohľadňovať nielen počet publikácií, ale aj kvalitu pedagogickej práce, vedecké výsledky, získané granty a ďalšie aktivity, ktoré univerzite prinášajú hodnotu. Ľudia musia vedieť, čo sa od nich očakáva, podľa akých pravidiel sa hodnotia a za čo môžu byť ocenení. Chcem aby sme si vzájomne dôverovali a pomáhali si. Chcem podporovať dialóg, aj tam, kde sa názory líšia. 

Študentka M. L.:

Ako vidíte postavenie nás študentov Z a Aplha v dobe AI

Kornélia Beličková:

Táto otázka má dve roviny:

Po prvé.

Myslím si, že AI zásadne mení spôsob, akým sa budeme nielen učiť no aj pracovať. Neznamená to však, že študent bude menej dôležitý. Práve naopak. Čím výkonnejšia bude technológia, tým dôležitejší bude človek, ktorý jej dokáže rozumieť, správne ju používať a kriticky posúdiť jej výsledky.

Dnes už nestačí vedieť informáciu vyhľadať. AI ju dokáže nájsť, spracovať a ponúknuť v priebehu niekoľkých sekúnd. Hodnotou absolventa preto nebude iba to, koľko informácií si zapamätal, ale či dokáže klásť správne otázky, rozumieť súvislostiam, overovať informácie, rozhodovať sa a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

A práve v tomto vidím obrovskú príležitosť pre EUBA.

Našou úlohou nie je AI študentom zakazovať. Potrebujeme ich naučiť s ňou pracovať odborne, efektívne a eticky. Európska únia dnes čoraz viac hovorí o AI gramotnosti ako o základnej kompetencii – nielen o schopnosti používať nástroj, ale aj rozumieť jeho možnostiam, limitom, rizikám a spoločenským dôsledkom.

Po druhé.

Znamená to predovšetkým počúvať. Nechcem, aby sa o študentoch rozhodovalo bez študentov. Chcem pravidelný a vecný dialóg so študentskou časťou akademického senátu a Študentským parlamentom.

A zároveň nechcem, aby tento dialóg zostal iba pri veľkých strategických témach. Dôležité sú aj každodenné veci – kvalita stravovania, priestory na štúdium, dostupnosť služieb či psychologická podpora. Univerzita musí byť náročná na vedomosti, ale ľudská vo vzťahu k človeku.